Kečkemétska marhuľovica

Proces prípravy ovocnej pálenky je takmer všade rovnaký. Zrelé ovocie s vysokým obsahom cukru a plnej chuti sa zozbiera a pomelie. Do tejto zmesi sa v rôznych množstvách môžu pridať aj celé alebo pomleté kôstky, s veľmi príjemnou arómou. Cukor obsiahnutý v ovocí sa počas kvasenia premení na alkohol. Destilovanie zachová chute základnej suroviny, úlohou majstrov liehovarníkov je, aby sa zachovali len tie najpriaznivejšie.
Základnou surovinou pre kečkemétsku marhuľovú pálenku je marhuľa, ktorej sa o harmóniu chuti postará trojica faktorov: pôda, slnečné lúče a pestovateľská kultúra. V okolí mesta Kecskemét sa nachádza zóna, kde sa rozsiahla veterná piesočnatá krajina stretáva s piesočnatou eolickou pôdou. Piesok, ktorý môže byť ílovitý, zásaditý alebo i tvrdý, je v tejto oblasti sypký, žiarivý a "zlatistý". Ľahko sa prispôsobí pestovateľským potrebám človeka a bohatšie ho odmení za pestovateľskú snahu. Piesok len slabo udržiava teplo, ktoré cez deň vyžaruje na ovocie, ale v noci sa viac ochladí.
Marhuľa získava svoju jedinečnú nenapodobniteľnú chuť vďaka veľkému počtu slnečných hodín a chladným nociam. Kritickým obdobím je v tejto oblasti obdobie mrazov v polovici mája, kedy môže úroda ľahko zmrznúť. Stáva sa, že sa urodí desaťtisíc ton marhule, ale stáva sa aj to, že iba tisíc ton. Mnohí si myslia, že jemné hungarikum s marhuľovou arómou je výsledkom rokov s bohatou úrodou, iní si zas myslia, že je to výsledkom technológie, vyvinutej spoločnosťou Zwack Unicum Rt. (a.s.). Faktom však je, že sa jedine na tunajšom zlatistom piesku urodí ovocie, ktoré dokáže uchovať všetky arómy a chute „slnečného destilátu”. Tu sa vyvinul tradičný proces dozrievania, zachovajúci všetky vône a arómy. „So sódou je lepšia ako whisky a s čajom je lepšia ako rum“ - povedal o tomto jedinečnom moku anglický kráľ Edward VIII.