Gyulaská klobása

Gyulaská klobása sa vybrala dobyť svet z bezvýznamnej budovy továrne na konci 19. storočia. Dnes je pojmom, ktorý je neoddeliteľne spätý s názvom mesta Gyula. Jednou z najdôležitejších postáv tohto viac ako storočného príbehu úspechu je József Balogh, mäsiar z mesta Gyula. Jeho klobásy a mäsové výrobky žali úspech na domácich prezentáciách výrobkov už okolo roku 1910. Medzinárodné uznanie sa dostavilo až vďaka Andrásovi Stéberlovi, majiteľovi mäsokombinátu.

Stéberl sa vyučil za mäsiara v Bratislave. Po prvej svetovej vojne sa presťahoval do mesta Gyula a praktické skúsenosti, ktoré potom neskôr úspešne zúžitkoval, získal v rodinnom mäsiarstve Józsefa Balogha. Po takmer ročnom učení získal živnostenské oprávnenie: najprv si otvoril malý skromný obchodík a keď sa obchod začal rozbiehať, postavil si ešte väčšiu prevádzku. V roku 1940 už bol riaditeľom mäsokombinátu.

Samozrejme, udržal v tajnosti recept tak charakteristicky korenenej, údením konzervovanej klobásy so špeciálnym zložením a už v roku 1935 zožal svetový úspech: na bruselskej svetovej výstave dostal zlatú medailu. Spomienkovú tabuľu Andrása Stéberla umiestnili v meste Gyula na stene jeho niekdajšej vily na triede Béke - a tradície výroby klobásy dodnes pestujú v závodoch Mäsokombinátu Gyula.

Pôvodný recept Stéberla (podľa výskumov historika Andrása D. Nagya):

„K mäsu na prípravu klobásy (pliecko, stehno) pridáme 10-12% slaniny podľa toho, ako je mäso mastné. Celé množstvo mäsa necháme stáť 24 hodín, potom pomelieme. Koreniny na 10 kg mäsa: 30 dkg soli, 12 dkg papriky, 2,5 dkg čierneho korenia, 1,5 dkg kmínu, 0,5 dkg liadku, 3,5 dkg cibule. Hmotu dobre premiešame s koreninami a necháme stáť jeden deň. Mäso plníme do tenkého bravčového čreva a párujeme asi 30 cm dlhé kúsky. Po poldňovom sušení údime čerstvú klobásu studeným dymom 4-5 dní.”