Kőszeg – klenotnica Maďarska

Kőszeg – klenotnica Maďarska

Kőszeg

Je jediným mestom sveta, kde sa zvoní o 1 hodinu skôr, teda nie o 12:00 hod. Koná sa takto na pamiatku víťazstva posádky hradu Kőszeg nad tureckými vojskami, ťahajúce na mesto Viedeň. Obrancovia pod vedením Miklósa Jurasicsa zvíťazili nad vojskami tureckého sultána Sulajemana po 25-dňovom dobíjaní.

Najvzácnejšou a zároveň najznámejšou pamiatkou mesta Kőszeg je hrad. Od počiatkov svojej existencie slúžil okrem obranným aj reprezentatívnym účelom ako centrum šľachtického statku. Dnes je miestom pre organizovanie rôznych podujatí.

Hrad v Kőszege dostal pomenovanie od svojho hrdinského kapitána, Miklósa Jurasicsa. Volajú ho aj ako Esterházyho hrad, nakoľko táto rodina vlastnila hrad neuveriteľných 236 rokov. V hrade dnes pôsobí Kultúrne stredisko Miklósa Jurasicsa a nachádzajú sa tu výstavné siene Hradného múzea. Vzácnou pamiatkou historického centra mesta je neogotický Rímskokatolícky kostol Ježišovho srdca, nachádzajúci sa na Hlavnom námestí. O návštevu stojí aj Starý kostol (kostol sv.Imricha) so zachovanými barokovými a gotickými prvkami. Radnica postavená v 14.-15. stor. je najstaršou radnicou krajiny slúžiaca pôvodnému účelu.

História mesta

Mesto bolo založené v r. 1263-1274 Henrikom II. a jeho synom Ivanom. V čase ich príchodu tu stál na vyvýšenine Horný hrad menom Kwszug. Grófi vybudovali svoje sídlo a opevnenie na úpätí pohoria, v doline potoka Gyöngyös, ktoré dostalo pomenovanie Dolný hrad. Samotnú lokalitu nazvali Kőszeg. Panstvo pozvalo nemeckých osadníkov. Nemecké meno mesta, živé aj dnes je Güns.

Panovanie Kőszegiovcov ukončil Karol Róbert, kráľ z rodu Anjou v r. 1327, keď sa osídlenie stalo kráľovským mestom. Vládcovia tohto rodu posilnili obranný systém mesta, vytvorila sa tzv. dvojitá štruktúra mesta, ktoré sa mohlo zapojiť do obchodu s vínom a zrodila sa významná vrstva remeselníkov a obchodníkov.

V roku 1392 sa stal palatín Miklós Garai majiteľom rozsiahleho hradného panstva, pozostávajúceho z 13 dedín a miest. Inicioval kompletnú renováciu kostola Sv.Jakuba. Po ére Garaiovcov počas vlády Friedricha III. sa panstvo dostalo na viac než 200 rokov do rúk rod. Habsburgovcov (1445-1648). Kráľovi Mátyásovi sa na krátku dobu (7 rokov – 1483-1490) podarilo vrátiť mesto Kőszeg spolu so Západným Maďarskom späť z rakúskej zálohy. Bratislavský mier v r. 1491 však navrátil Kőszegu štatút založeného mesta.

Mesto zohralo svoju najvýznamnejšiu historickú rolu v r. 1532 počas bojov proti Turkom. Následne bolo ešte markantnejšie posilnené a opevnené a dostalo množstvo mestských privilégií. Mohlo napr. organizovať ročne až 2 trhy celoštátneho významu.

Postupne posilnené mešťania sa stali zástancami reformácie. Mesto a hrad sa čiastočne oddelili od seba, napr. kým sa majitelia hradu (Nádasdy Tamás a Széchyné Forgách Margit) postavili na stranu proti habsburgovskej vzbury, mesto z obavy pomsty Viedne sa vzbure vzoprelo.

Mesto Kőszeg bolo na požiadavku Snemovne maďarských rádov Ferdinandom III. povýšené na Slobodné kráľovské mesto. Obec so zmiešaným obyvateľstvom (polovica Nemcov a polovica Maďarov) sa pridalo na stranu Wesselényiho sprisahanie, avšak Viedeň nezaviedlo proti nemu žiadne sankcie, dosiahlo však usídlenie Jezuitov v meste. Tento rád založil v roku 1677 katolícke gymnázium.

Hrad a panstvo sa v r. 1695 dostalo do rúk rodiny Esterházyovcov a ostalo v ich držbe až do r. 1931. Kőszeg bolo počas Rákócziho povstania jednou z najvýznamnejších bášt povstaleckého velenia. Po potlačení povstania nasledovala éra dlhého pokojného rozvoja. Vzniklo množstvo občianskych a administratívnych inštitúcií, rozvinuli sa cechy, rozširovala sa baroková kultúra a v jej duchu bol prestavaný hrad a množstvo meštianskych domov.
Pre mesto veľmi dôležité vinohradníctvo bolo začiatkom 20. stor. kvôli epidémii fyloxére viničovej úplne zničené, napriek tomu sa služby cestovného ruchu významnou mierou rozšírili, hlavne vďaka dôležitému turistickému cieľu, pohoriu Kőszeg.

Mesto po skončení 1. svetovej vojny a Trianonskej mierovej zmluve stratilo svoj vplyv a väčšiu časť svojich trhov. Mesto bolo od bômb 2. svetovej vojny ušetrené, uzavretím hraníc však boli mestské inštitúcie utlmené. Po vybudovaní hraničného prechodu s Rakúskom sa rapídne rozvinul cestovný ruch, zvýšil sa objem domáceho cestovného ruchu a od 70-tich rokov aj nákupný turizmus zo smeru Rakúska. Vybudovala sa rozvinutá sieť maloobchodov a poskytovateľov cestového ruchu (pohostinstvá, reštaurácie, hotely, penzióny, vinárne, atď.).

Za zachovanie stavebného dedičstva obdŕžalo mesto v r. 1978 cenu Hilda.

Ďalšie pozoruhodnosti mesta:

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
Používaním tohto webu tiež súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov vyplývajúce z najnovšieho nariadenia EÚ - GDPR. Súhlasím