Kostoly, sakrálne pamiatky Csesznek

História opátstva, ležiacej na niekdajšej „svätej hore Pannónie“ (Mons. Sacer Pannoniae), je úzko spojená s históriou krajiny. Samotná budova opátstva predstavuje rôzne architektonické etapy 1000-ročnej histórie. Je jediným zachovaným príkladom klasického spôsobu opevnenia Monostor. K južnej stran kostola pristavili tzv. „kerengő“, tieto dve budovy spája južná brána. Na juhu bol aj refectorium (jedáleň), vedľa ohrieváreň (spálne stredovekých Monostorov neboli...

Pozostatky kruhovej kaplnky sv. Juraja sa nachádzajú pri chráme sv. Michala. Tu stráržili relikviu z hlavy Sv. Juraja, ktorú dostal sv. Štefan od bizantského cisára ako dar za víťazstvo nad Bulharmi v r. 1016-1018. Táto relikvia lákala sem množstvo pútnikov. Latinský nápis je aj dnes čitateľný na obdratom prahu kapnky: IN LIMIE NO SEDETO (NESADAJTE NA PRAH). Jediný syn I. Sv. Štefana, princ sv. Imrich, ktorý zomrel v mladom veku, tu zložil svoj panenský sľub. Socha stojaca...

Jednoloďový kostol Františkánov, postavený v r. 1730 stojí pri dome Bíró-Giczey. Kostol s kláštorom bol po devastačnom požiari nanovo postavený, kláštor bol o jedno podlažie rozšírený a spojený s kostolom. Obrazy talianskeho pôvodu zavesené nad vyrezávanými lambériami zdobia steny viac než 200 rokov. Vedľa hlavného oltára stoja pozlátené sochy sv. Imricha a sv. Ladislava. Na oblúkovitých stenách sa nachádzajú maľby so sakrálnou tematikou. V krypte kostola odpočíva...

Dominantnou budovou hradného námestia je Chrám sv. Michala. O kostole, ktorý stál pôvodne na tomto mieste a pravdepodobne bola založená panovníkom Gejzom, sa zmieňuje aj pannonhalmská listina výsad. Chrám počas stáročí niekoľkokrát vyhorel. Na začiatku 18. stor. bol románsky kostol, pôvodne postavený z bieleho a červeného kameňa zrekonštruovaný a prestavaný v gotickom slohu. V tomto období vznikol aj tzv. dolný kostol. V priebehu ďalšej, neskoršej prestavby...

Kaplnka Gizely sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Arcibiskupského paláca. Pravdepodobne bola založená Gizelou Bavorskou (manželkou kráľa sv. Štefana). Dnešná gotická budova pochádza z 13. stor. Počas tureckej nadvlády bola skoro úplne zničená – v súčasnosti je jednou z najstarších sakrálnych interiérov v krajine. Je najväčšou atrakciou mesta Veszprém. Medzi najstaršie a najvzácnejšie artefakty patria tzv. uzatváracie kamene, články oblúkov a fresky apoštolov...

Na mieste najmohutnejšej a najkrajšej barokovej stavby hradnej štvrti stál už v stredoveku palácový komplex pre ptreby kráľovnej a biskupa. Dnes je stálym sídlom Vesprémskeho arcibiskupa. Arcibiskupský palác je skutočným skvostom na námestí Sv. Trojice a je pravdepodobne najkrajšou budovou mesta. Bol postavený pod vedením Jakaba Fellnera na mieste bývalého kaštiela královny a Acsádiho paláca. Výstavba barokového paláca sa skončila v r. 1776. Desaťročia ho nešetrili,...

Ďalšou pozoruhodnou stavbou Hradnej ulice je Piaristický kostol. Klasicistická budova bola postavená v r. 1828-1836. Jej veža je dvojposchodová, napriek tomu je najnižším kostolom Hradu. Na stene sa nachádza nadpis MMT, je to skratka gréckeho textu: Mária, matka Boha. Obraz hlavného oltára je pamiatkou sv. Imricha, bočné oltáre znázorňujú svätých Piaristov. Otváracia doba: 2. máj – 15. október: 10:00-17:00 hod., v pondelok zatvorené Vstup: zdarma

Kaplnka je najkrajšou budovou námestia Ranolder. Barokovú budovu dal ju postaviť sudca Salomváry János v r. 1724. Kaplnka je najstaršou sakrálnou budovou v pôvodnom stave. Je kostolom katolíckej školy. Bola vysvätené sv. Anne. V r. 1907 ju zrekonštruovali a zároveň aj rozšírili. Barokové súsošie nad bránou pochádza z 18. stor. V kryptách vytvorených v pivničných priestoroch pôvodne odpočívala rodina Sándora Kissa, mecenáša kaplnky, neskoršie tu v r. 1711-1924...

Vršok, kde bol kedysi keltský, neskôr rímsky cintorín. Tu postavili v 12–13. stor. kostol prepoštstva pomenovaný po svätom Albertovi. Kostol sa zničil v 16. stor. pri tureckých nájazdoch. V 17. stor. tu vojenské úrady dali postaviť šibenicu. Na začiatku 18. stor. jezuiti vytvorili Kalváriu. Na vršok vedú široké schody až ku krížu ukrižovaného Krista a dvoch lotrov. Pri nohách Golgoty stoja barokové kaplnky, ktoré navrhol Atanasius Wittwer. Sedem zastavení pripomínajúce...

Karmelitáni sa usadili v Gyõri v r. 1697. Ich kostol postavili v r. 1721–1725 podľa plánov laického brata Athanasia Wittwera. Kláštor dokončili r. 1732. Za hlavným priečením budovy talianskeho vzoru sa tiahne elipsovitá, kupolou krytá chrámová loď a štvorcová sakristia. Hlavný oltárny obraz zobrazujúci svätého Istvána a svätého Imreho pri uctievaní Panny Márie je dielom Maria Altomonteho. V slávnej loretánskej kaplnke je socha čiernej Madony.

Na mieste dnešnej budovy stál už r. 1703 kostol, postavený ešte v tureckých časoch. Bol prestavaný r. 1727. Vtedy postavili aj jednoduchú, múrom ohradenú a piliermi podopretú kostolnú vežu s cibuľovitou kupolou a v interiéri ikona významnej umeleckej hodnoty. Ikona spolu s celým zariadením je neskorobarokovým dielom, kde sa ortodoxné výrazové prostriedky svojrázne miešajú so štýlovými znakmi súdobej strednej a západnej Európy. Adresa: Bálint Mihály u., H-9025...

Prvý kostol jezuitov usadených v Gyõri v r. 1627 postavili na základe plánov Baccia del Bianca v r. 1634–1641 a podľa vzoru rímskeho chrámu Il Gesu. V roku 1667 bol už dokončený aj kláštor a škola. Dve veže pochádzajú z 18. stor.. Po rozpustení jezuitského rádu sa užívateľmi komplexu budov stali benediktíni (1802). Interiér kostola je v ranobarokovom slohu. Výzdoba chrámovej lode sa mohla zrodiť približne v polovici 18. stor.: hlavný oltárny obraz (Apoteóza svätého...

Historizujúci novogotický kostol postavili v r. 1905 podľa plánov Károlya Csányiho. Ihlovitý hrot rožnej veže vidieť už zďaleka. Interiér kostola pôsobí ucelene, monumentálny priestor dvorany obohacujú gotické ozdoby. Kostol má pozoruhodné liturgické artefakty zo 17–18. stor.

Novorománsku synagógu s osemuholníkovým pôdorysom dala postaviť neologická izraelská náboženská obec v r. 1868–1870. Zastrešený vnútorný priestor synagógy s galériou uchvacuje aj v dnešnom stave. V období neskorého historizmu sa stal vzorom pre stavbu mnohých európskych synagóg. Sčasti renovovaná budova je od r. 1990 dejiskom množstva kultúrnych podujatí. V blízkej budúcnosti sa plánuje jej premena na kultúrne centrum.

Kostol sa vyníma svojimi súmernými tvarmi a peknými priečeliami dobre viditeľnými najmä z brehu rieky Rába. Postavili ho v r. 1783–1785 v uzavretom dvore a bez veže. Najväčšou ozdobou interiéru s vnútorným chórom je vyrezávaná neskorobaroková kazateľnica s maľbou Somu Orlai Petricha. Latinský nápis nad dverami velebí Jozefa II. Jedným zo skvostov kostola je krstiteľnica vyrezávaná z červeného pieskovca stojaca pred oltárom. Na jej zvonovitom príklope je malé kovové...