Holiday World Praha 2024
Budapešť - hlavné mesto Maďarska

Budapešť - hlavné mesto Maďarska

Budapešť

Budapešť (slovensky aj Pešťbudín) je hlavné mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Nachádza sa v nej cez 100 múzeí s asi 560 výstavami, 46 divadiel, 26 koncertných sál a 22 vysokých škôl, univerzít. Je mestom so župným právom a tiež správnym centrom Peštianskej župy.

Dnešná metropola vznikla v roku 1873 zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budína, Starého Budína ležiace na pravom brehu a Pešte na ľavom brehu Dunaja. Do roku 1918 bolo hlavným mestom Uhorského kráľovstva, v rokoch 1919-45 Maďarského kráľovstva, po roku 1945 Maďarskej republiky. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj na ploche asi 525 km², má 1 702 000 obyvateľov (údaj z roku 2008).

Prírodné podmienky

Dunaj, ktorý preteká mestom smerom od severu na juh v dĺžke 28 km, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich sú Margitin ostrov (Margit sziget) a Čepelský ostrov (Csepel sziget). Priemerný prietok dosahuje 2 330 m3/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý pešťský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý - Budínske vrchy (Budai hegység) dosahujú na území mesta výšku 527 m (János hegy); najnižším miestom je hladina Dunaja (98 m). Centrum mesta leží v nadmorskej výške 105 m. V Budínských vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných jaskýň (Pálvölgy barlang, Mátyás barlang). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početné termálne pramene, vďaka ktorým je Budapešť najväčším kúpeľným mestom sveta. Podnebie je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2 °C, v júli 22 °C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 620 mm.

Dejiny mesta

Rímske obdobie

Už v 1. stor. pred Kr. pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídlili Kelti. Okolo roku 89 založili Rimania severne od dnešného centra osadu Aquincum. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj zriadili aj na opačnom (peštianskom) brehu opevnenie Contra Aquincum (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku 106 sa stalo hlavným mestom provincie Pannonia Inferior. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov sa odhaduje na 20 000. Úpadok Rímskej ríše a obdobie sťahovania národov znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. V Panónii sa vystriedali Huni, Ostrogóti, Longobardi, Avari, Slovania/Starí Slováci (v 9. stor. súčasť Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy) a nakoniec koncom 9. a začiatkom 10. stor. sa tu usadili Starí Maďari.

Stredoveké mesto

Keď sa Starí Maďari začiatkom 10. storočia usadili v Panónii, hlavným oporným bodom sa stal Budín (neskôr Starý Budín) na pravom brehu Dunaja v tesnej blízkosti bývalého Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne - buď z mena Arpádovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídiel uhorských panovníkov (vedľa Ostrihomu (Esztergom) a Stoličného Belehradu (Székesfehérvár). Počas povstania proti christianizácii a proti nemaďarskému kráľovi Petrovi Orseolovi bol v roku 1046 na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskup Gerard (maď. Gellért). Gerardov vrch (Gellérthegy) nesie dodnes jeho meno.

Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku 1148; samotné osídlenie však je pravdepodobne už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno („pec, peč“) - pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názov Ofen (pec).

Rozvoj mesta v roku 1242 narušil mongolský vpád do Uhorska, ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľ Belo IV. následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (Várhegy). Od roku 1261 tu až do 16. storočia sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve.

Obdobie rozkvetu

Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vlády Žigmunda Luxemburského (zriadenie univerzity 1395) a Mateja Korvína (prvá tlačiareň kníh 1473). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch 1490-1526 českí králi Vladislav a Ľudovít. Za vlády Jagelovcov malo budapeštianske trojmestie okolo 25-30.000 obyvateľov a patrilo spolu s Prahou, Viedňou a Krakovom k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom.

Turecká nadvláda

Po víťazstve v bitke pri Moháči v roku 1526 Turci čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku 1541 na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom - sídlom budínskeho pašalíka. Hlavným mestom Uhorska sa stala Bratislava (maď. Pozsony). Mnohé kostoly boli zmenené na mešity alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov sa odsťahoval. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovali Srbi, Arménci a Gréci. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti, Szentendre a inde v okolí pripomína mnoho pravoslávnych kostolov alebo miestne názvy začínajúce na Rác (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy - moslimským pútnickým miestom je dodnes mauzóleum derviša a básnika Güla Babu (Gül Baba Türbe) zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva.

Pod habsburskou vládou

Až v roku 1686 Budín po ťažkom šesťtýždňovom obliehaní dobylo habsburské vojsko. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť.

Ku koncu 18. storočia mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnená Trnavská univerzita a roku 1783-84 z Bratislavy centrálne uhorské úrady Uhorská miestodržiteľská rada a Uhorská komora. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej) a Srbov (založená Matica srbská). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny ako Pešťbudínske vedomosti (1861 - 1870), Bobulove Slovenské noviny (1868 - 1875) , vládne Slovenské noviny (1886 - 1918), Hodžov Slovenský týždenník (1900 - 1915) a rôzne slovenské časopisy.

Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu gróf Štefan Széchenyi (Séčeni), napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849 boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané. Ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené 1. január 1873.

Expandujúca metropola

Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku 1896 oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas 19. storočia vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstva Nemci a Židia, veľký bol aj príliv Slovákov a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100.000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska.

Medzivojnové obdobie

Porážka v prvej svetovej vojne a rozpad Rakúsko-Uhorska znamenali ťažký otras (v roku 1919 sa dokonca moci v krajine nakrátko chopili komunisti - Maďarská republika rád). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva SHS a prvý historický národný štát Maďarov - Maďarské kráľovstvo, ktorého metropola bola teraz čiastočne nadbytočnou hlavou na malom tele. Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavili sa aj hodnotné urbanistické riešenia, ako Wekerleho sídlisko (Wekerle Telep) z 20. rokov. V roku 1930 prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna.

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomat Raoul Wallenberg, bola väčšina tunajších Židov odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku 1944 ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené.

Za komunistickej vlády

V roku 1950 bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň 1956 sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankami. Konsolidovaný režim Jánosa Kádára od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov.Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby 1990.

Doprava

Dopravná špička v Budapešti je niekedy problémom. Nie sú zriedkavé ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách.

V Budapešti cestujúci využívajú dopravu autobusom, električkou a metrom. Špecialitou Budapešti je aj Libegő - pozemná lanová dráha (zubačka).

Metro

Budapešť mala prvé metro na európskom kontinente (ak nepočítame ostrovný Londýn), a to už od roku 1896. Metro má tri linky, všetky sa stretávajú v centre mesta na Deák Ferenc Tér.

Linka M1 (5 km) bola otvorená v roku 1896 medzi Vörösmarty tér v centre a Széchenyi fürdö ako prvé elektrické metro na kontinente (Földalatti). Po viac ako 80tich rokoch, v roku 1973, bola linka rozšírená do Mexikói út. Táto linka sa od ďalších dvoch odlišuje rozmermi.

Linka M2 (10 km) smerujúca od východu na západ spája obidve hlavné železničné stanice, Déli (Južná stanica) a Keleti (Východná stanica). Výstavba linky začala v 50. rokoch, bola otvorená až v roku 1970 (Deák Ferenc tér - Örs vezér tere) a ďalší úsek v roku 1972 (Deák Ferenc tér - Déli pu.).

Linka M3 (18 km) spája sever mesta s juhom v Peštianskej časti mesta. Smerom z juhu od stanice Köbánya-Kispest sú všetky stanice podzemné. Prvá časť (Deák tér - Nagyvárad tér) bola otvorená v roku 1976, v roku 1980 bola rozšírená na juh (Köbánya - Kispest), v roku 1981 severne do Lehel tér, v roku 1984 do Arpád híd a v roku 1990 do Újpest Központ.

V roku 2006 sa začali práce na linke M4, ktorá by mala byť dokončená do roku 2010.

Historické pamiatky

Liečebné, termálne a zážitkové kúpele, možnosti zábavy

Budapešť - hlavné mesto Maďarska 1
Budapešť - hlavné mesto Maďarska 2
Budapešť - hlavné mesto Maďarska 3
Budapešť - hlavné mesto Maďarska 4

Budapest - Hradný areál a nábrežie Dunaja, Andrássyho trieda a jeho historické okolie

Hradný areál a nábrežie Dunaja boli zapísané do zoznamu Kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 1987, Andrássyho trieda a jeho historické okolie v roku 2002. To, že, dvojmiliónové, rušné veľkomesto, rozdelené Dunajom na kopcovitú a nížinatú stranu, má prekrásnu panorámu, by ešte nestačilo na to, aby ju Rada svetového dedičstva, v roku 1987, zaradila do zoznamu. Ale nábrežie, okrem svojej krásy, znázorňuje aj rôzne historické etapy hlavného mesta Maďarska – Rímske pamiatky, Aquincum a Budínsky hrad, s nespočetnými kultúrnymi a dôležitými budovami. Oblasť, zaradená do zoznamu UNESCO, sa rozprestiera na 60 ha, od Margitinho mosta až k Mostu slobody. Parlament, Gresham palác, Vigadó a Plébánia-kostol a 4 mosty, patria do zoznamu UNESCO. Táto oblasť bola v 2002 rozšírená o Andrássyho triedu a Námestie Hrdinov.

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
Používaním tohto webu tiež súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov vyplývajúce z najnovšieho nariadenia EÚ - GDPR. Súhlasím